Skríning je vyhľadávanie ochorenia u mužov, ktorí ešte nemajú príznaky ochorenia. Predpokladá sa, že skríning zachytí karcinómy prostaty v začiatočných štádiách, keď sa dajú vyliečiť. Tak by sa mal splniť základný cieľ skríningových vyšetrení, ktorým je znížiť úmrtnosť na karcinóm prostaty. Ak tento cieľ nie je dosiahnutý, a to platí pre všetky nádory, nielen pre karcinóm prostaty, skríningové vyšetrenie nemá opodstatnenie. V medicíne vedecké dôkazy o opodstatnenosti skríningu platia pre karcinóm krčka maternice, karcinóm prsníka a hrubého čreva. V poslednom období sú dôkazy podporujúce skríning karcinómu prostaty. Európska rozsiahla klinická štúdia hodnotiaca skríning preukázala zníženie úmrtnosti na karcinóm prostaty o 27 %. Podobná americká štúdia však úžitok nepreukázala. Rozlišujú sa dva spôsoby testovania na prítomnosť karcinómu prostaty. Populačný alebo masový skríning sa definuje ako systematické plošné vyšetrovanie asymptomatických mužov v rizikovom období života a je obvykle iniciované zdravotníckymi inštitúciami. Vzhľadom na rozporuplnosť dôkazov, výskyt nadbytočnej diagnózy a následnej liečby, vynaložené náklady a možné nepriaznivé ovplyvnenie kvality života sa neodporúča. Selektívny, príležitostný skríning alebo včasná detekcia karcinómu prostaty je určený pre vysokorizikovú populáciu, je iniciovaný lekárom pacienta alebo samotným pacientom. Tento typ skríningu sa v našich ambulanciách vykonáva.
V súčasnosti lekárske organizácie vo svete odporúčajú, aby muži vo veku od 50 rokov bez príznakov ochorenia a muži s pozitívnou rodinnou anamnézou na karcinóm prostaty od 40 – 45 roku absolvovali vyšetrenia na karcinóm prostaty. Podľa Americkej urologickej spoločnosti najvýznamnejší úžitok zo skríningu majú okrem mužov s pozitívnou rodinnou anamnézou muži vo veku 55 – 69 rokov. Vyšetrenie zahrnuje vyšetrenie PSA a pohmatové vyšetrenie prostaty cez konečník. Ak je aspoň jedno z týchto vyšetrení pozitívne, nasleduje biopsia prostaty, prípadne urológ rozhodne individuálne o ďalšom postupe (napr. opakované vyšetrenie PSA). Ešte pred vykonaním biopsie prostaty je potrebná magnetická rezonancia prostaty. Na základe odporúčaní lekárskych organizácií má sa každý muž informovať o výhodách i nevýhodách skríningu, ako aj následkoch použitej liečby. Pacient na základe týchto informácií podpíše informovaný súhlas so skríningovým vyšetrením. Informácie pred skríningovým vyšetrením sa týkajú týchto základných problémov:
Výhody skríningu:
- Skríningové metódy vyšetrenia – PSA a pohmatové vyšetrenie prostaty cez konečník – sú jednoduché a majú relatívne nízky počet komplikácií.
- Skríning pomocou PSA a pohmatového vyšetrenia prostaty zachytí karcinómy prostaty vo včasnejších štádiách, ako keď by sa skríningové vyšetrenia neurobili.
- Skríningové vyšetrenia v Európe a v USA potvrdili znížený výskyt metastatických karcinómov prostaty a zníženie mortality na karcinóm prostaty.
Nevýhody skríningu:
- V skríningu sa diagnostikujú nielen biologicky agresívne nádory, ktoré vyžadujú liečbu, ale aj latentné, klinicky nevýznamné karcinómy. Liečba biologicky agresívnych karcinómov môže predĺžiť prežívanie a zbaviť pacienta problémov z pokročilého ochorenia. Ak však ide o karcinóm latentný, ktorý by sa nikdy v živote nemusel klinicky prejaviť, potom títo pacienti sa podrobujú nepotrebnej liečbe. V súčasnosti nie sú spoľahlivé metódy na rozlíšenie latentných karcinómov od agresívnych.
- Liečba karcinómu prostaty bez ohľadu na spôsob liečby môže viesť k problémom s močením, k črevným problémom, k erektilnej dysfunkcii a aj k iným zdravotným ťažkostiam. Tieto môžu byť významné alebo minimálne, trvalé alebo prechodné.
- Výsledok biopsie prostaty môže byť nesprávne negatívny, pretože sa pri biopsii nemusí odobrať vzorka práve z nádorového ložiska, najmä ak je objem nádoru malý. Časť pacientov preto musí podstúpiť opakované biopsie prostaty, ktoré sú invazívnym výkonom s možným výskytom komplikácií.
- Skríning karcinómu prostaty môže viesť u pacienta k anxiozite.
V súčasnosti platia nasledujúce odporúčania Európskej urologickej asociácie pre včasnú detekciu karcinómu prostaty. Vyšetrenie PSA sa má poskytnúť mužom dobre informovaným o výhodách i nevýhodách vyšetrenia, sú v dobrom zdravotnom stave s predpokladom prežívania aspoň 10 až 15 rokov a sú vo zvýšenom riziku karcinómu prostaty.
- 50 a viac rokov;
- 45 a viac rokov a pozitívna rodinná anamnéza alebo sú Afroameričania;
- muži s hodnotou PSA viac ako 1ng/ml vo veku 40 rokov;
- muži s hodnotou PSA viac ako 2ng/ml vo veku 60 rokov;
- vek, celkový zdravotný stav a predpoklad dĺžky prežívania rozhoduje o potrebe včasnej diagnostiky alebo jej zamietnutí. Benefit včasnej diagnostiky sa nedá predpokladať u mužov s očakávaným prežívaním menej ako 15 rokov.
Optimálne intervaly opakovaných vyšetrení PSA a palpácie prostaty nie sú známe. Obecne sa používajú dvojročné intervaly u mužov, ktorí sú vo zvýšenom riziku, a predlžujú sa až na osem rokov u tých, ktorí nie sú v riziku.
J. Kliment
